Kráľ Karol I. Stuart a jeho cesta na popravisko

30. januára 1649 sa odohrávalo v Londýne dovtedy nevídané krvavé predstavenie. Na lešenie pred tzv. Banketový palác kráľovského zámku Whitehall priviedli anglického kráľa Karola I.
Po tom ako sa rozlúčil so svojimi deťmi, položil svoju hlavu na popravčí klát a kat mu jedným švihom sekery oddelil hlavu od tela.
Po chvíli ju ukázal davu, ktorý sa už hodnú chvíľu pred tou scénou tiesnil.
Pri seknutí sa vraj zo stoviek hrdiel ozval vzdych a niektorí z prizerajúcich si vraj zachytávali kvapkajúcu krv z lešenia do vreckoviek, aby si ich ponechali ako vzácne relikvie.
Hoci popravy neboli v 17. storočí ničím výnimočným, rozhodne výnimočnou bola postava, ktorá na popravisku stála.
Karol I. Stuart bol jediným anglickým kráľom, ktorého postihol takýto nešťastný osud. Čím si to vyslúžil?
Veľká Británia a špeciálne Anglicko si začiatkom tohto roku pripomínali 370 rokov od týchto pamätných udalostí.
Tie do veľkej miery rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny, ktorá sa po občianskej vojne a krátkej epizóde tzv. Anglickej republiky a mnohých ďalších turbulenciách stala napokon konštitučnou monarchiou a svetovou veľmocou.
Na začiatku tejto pozoruhodnej cesty stál ale nezmieriteľný boj kráľa Karola I. proti parlamentu.
O čo v tomto zápase išlo? A prečo sa anglický kráľ nestal absolutistickým monarchom ako francúzski panovníci?
Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecomz Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

See omnystudio.com/listener for privacy information.